Rubriky
Chaosmagie a postmoderna Revue Symposion

Poznámka k finálnej praxi

Poznámka: Následující text není plnohodnotnou esejí, ale spíše krátkým intuitivním zamyšlením nebo textovým fragmentem na dané téma.

Editor

Sklamaný všetkým a všetkými, hľadá mág vo vyprahnutej púšti svojho života brilianty šťastia. Aj keď vie, že záblesky ich jednotlivých plôšok sú chiméry. Neprestáva vo svojom hľadaní. Keď preskúma takmer úplne všetko – sféry pekelného klifotu i hebrejských nebies, multiverzum vlastného psychokozmu, astrálne sféry od lunárnej po plutónsku, možno zistí, že iba rozšíril svoju púšť. Vzdialil sa všetkému pozemskému a všetkým ľuďom. Nezostalo nič krásne, zmysluplné alebo vznešené. Trvá len prázdny chtíč, ním podnecovaná imaginácia a vôľa.

V takýchto štádiách sa môže rozhodnúť pre prax nebezpečnejšiu než experimentovanie so zlopovestným Necronomiconom, či riskantným Abramelinom. Sú to tajné koridory klifotu, ktoré neboli nikdy popísané v žiadnej dostupnej literatúre. Zachytila ich len hŕstka smrteľníkov. Vstup získalo len zopár z nich. Nevrátil sa pravdepodobne nikto.

Samotná imaginácia musí vynikať perverzitou a bizarnosťou, aby sa vôbec našli styčné plochy pre prienik. Vstupné portále umožňujúce prekročenie.

Jedným z vizionárov, ktorých zachytil tieto rozmery a ich obyvateľov je anglický spisovateľ Clive Barker. Démonov obývajúcich okrajové sféry skúsenosti nazval xenobitmi.

12 reakcí na „Poznámka k finálnej praxi“

Hm, takto končí cesta (samozrejme veľkého mága) za chimérou?

Kazdy si asi najde casom to svoje. Mna v poslednej dobe – co sa tyka zhnusenia z existencie – najviac oslovil Lucifer Valentine 666 aj jeho dielko Slaughtered Vomit Dolls…

Ano, když mág pozná ze své praxe, že je všechno marnost… začne poslouchat Punk. Na zbytek škoda reagovat.

Lio: schválně jsem si projel trailer a je to docela humus

GG: marnost před 30. rokem = emo

… a konečně … ať je i trošku smutno … jen když je veselo.

Mluvíš mi z duše. Snažím se zahnat každý okamžik, kdy vidím prázdnotu kolem sebe. Málokdy seberu odvahu, podívám se na tu poušť a snažím se to přijmout. Buď upadnu do deprese nebo začnu šílet.
Paradoxní je, že ani dobrá společnost tenhle stav nevyléčí.

Filosof by ti určitě odpověděl, že je to moje ego, kdo šílí z týhle prázdnoty. :-)

Komentáře nejsou povoleny.