Objavenie duchovného rozmeru

Autor: | , 01. 11. 2008 | 3 komentáře

Je krásne jesenné ráno, krásne aj v Petržalke. Sedím v izbe na matraci a popíjam čaj z húb. Po priližne pol hodinke prichádzajú prvé vízie. Nikdy neobmedzuj rozpínanie kruhu… nekonečná sféra, planéta a viac… posmrtný život je len psychická pomôcka…všetky interpretácie sú pomýlené kúsky… všetko je už dávno vo mne. Povedal by som že to boli bežné myšlienky hašišového opojenia aj s výletom okolo zemegule. Ale práve nastáva zlom, niečo čo som nikdy nepocítil.

Žijeme vo štvorrozmernom svete, pozostávajúcom z priestoru a času. Začínam vnímať Axis mundi, už som po nej na niekoľkých šamanských cestách šplhal — vtedy vyzerala ako dve prepletené rastliny alebo ako DNA. Ale tentoraz to bola vertikálna svetelná priamka, smeruje zhora nadol, nevidel som jej začiatok ani koniec. Vyvolala vo mne pocit hĺbky, duchovnej hĺbky piateho rozmeru ktorý som akosi celoživotne ignoroval. Je to prebudenie k strašnej pravde.

Axis mundi je reprezentácia piateho rozmeru, ktorý sa v mieste stretnutia s prírodnou úrovňou(štyrmi rozmermi rozbíja a tvorí koreňe Yggdrasilu. Toto miesto vnímam ako náš fyzický aj psychický vesmír. Sú tu galaxie, hviezdy, planéty, ľudia takisto myšlienky a vízie. Môžme ho deliť na hrubohmotný a jemnohmotný. Je to maelstorm, špirála, chaos, alebo pri pochopení patterny univerza. Pochybnosti sú disperzia, dokonalá viera zhmotňuje a umožňuje vytvoriť individuálnu pravdu a obraz univerza.

Kurva. Tibeťania boli v duchovnom svete prvý.

Potom to tam tak aj vyzerá.

Axis mundi sa stala pre mňa trans-meta-paradigmou, centrom okolo ktorého sa odohráva všetko. Moja integrita je duchovná. Vezmi si obraz človeka. Sme stavaný na to aby sme stúpali nahor, je to duchovná aerodynamika človeka.
Ľudia začali vstávať a chodiť po zadných hneď, ako sa začalo dvíhať ich vedomie. (Takto nenápadne začína komunikácia s inou entitou, v mojom prípade to bol Lucifer.)

Dvojhlavý had je chaos — Tyfón, zástupca duality. Jednohlavý had je dokonalé stvorenie, tak jednotné. Ale keď na mňa vyplazil jazyk prišiel ďalší šok. Hady majú totiž rozokľaný dvojitý jazyk. Jednota v sebe schováva dualitu. Takisto Axis mundi je nekonečná priamka, to znamená, že už rozdeľuje priestor na dve časti. Ak vnímame axis mundi ako strom ktorý je jednotou, nastáva ďalší paradox. Jeho korene sú chaos, a z tohto chaosu rastie jednota a duchovno.

Pozerám sa na svoje telo, cítim sa neobvykle. Mením sa na klbko hadov, akoby rozložených do mojej podoby. Rozliezam sa po miestnosti, moje vedomie sa presúva do hada plaziaceho sa po koberci. Svojím spôsobom to je ukludňujúce. Hneď ako som sa doplazil k môjmu denníku, som začal zapisovať.

Magik musí prejsť podsvetím. Stále mi to behalo v hlave. Dal som si ďalšie huby a vybral sa von. Cítil som sa ako mytologická postava, ako hlavný hrdina rozprávky. Je 11 hodín predpoludním. Minimálne zrakové halucinácie, krikľavé farby len trocha pulzovali, tiež som sa cítil menší než som v skutočnosti. Pomocou MHD sa dostávam na cintorín Kozia Brána. Toto je pre mňa jedno z najvýznamnejších silových miest v mojom živote.

Duchovno nie je smer, cesta či cieľ.

Je to rozmer.

Chvíľu sa prechádzam medzi hrobmi, spomínam na minulosť, väčšina mojich milostných vzťahov začínala tu na tomto mieste. Sledujem staré stromy, prehovárajú ku mne. Vo vetvách sa objavujú tváre. Nemo otvárajú ústa, vzduch je pre nich vodou, pohybujú sa v ňom podobne ako morské sasanky pod vodnou hladinou. Zisťujem že moje vedomie si zrejme musí perzonifikovať tieto vnemy, preto aj existujú stretnutia s prírodnými duchmi alebo elementálmi ako sú napr. gnómovia alebo undiny. Stromy ma k sebe lákajú, prvýkrát v živote som s nimi nadviazal empatické spojen ie, každý strom vyžaruje emócie a má unikátne vlastnosti svojho druhu. Ich podoba je stuhnutá energia. Dozvedel som sa o nich zaujímavé gnostické zdelenia, o ktorých je zbytočné sa v tomto článku rozpisovať.

Sadol som si pod najmocnejší strom, na náhrobok dieťaťa. V tejto časti cintorína sú pochované deti a nemluvňatá. Strom pripomínal démona s chápadlami, priam lovecraftovskú bytosť. Prichádza ďalší channeling, uvádzam ho s minimom úprav:

Som magik hadej tradície, už som žral dosť, teraz idem tvoriť. Už nepotrebujem duchovnú pomoc, už som ju našiel. Duchovno naberá v prírodnej úrovni formu. Mi ako hadi máme jedno prekliatie. Zneužívame naše poznanie, máme duchovnú dokonalosť, ale to čo hovoríme je zdvojená pravda, ako hadí jazyk. Iným spôsobom to do sveta nemôžme vypustiť, prekrúcame ju, robíme si s ňou čo chceme. Y. Duchovná dokonalosť Lucifera sa prejavuje z našich rečí ako klamstvo Tyfóna.

Skutočný svet je mýtus. Pozerám sa naň z opačného brehu.

Prichádzalo množstvo myšlienok, ktoré doteraz stravujem. Vždy ma na mágii trápilo či má aj objektívnu skutočnosť. Prechádzal som sa naďalej cintorínom, v hlave som mal víziu hada ako sa obmotáva okolo Axis mundi. Pri kráčaní ma viedla len intuícia, kroky som si vyberal podľa vnútorného pocitu. Zrazu môj zrak padol na hríb, jeho druh veľmi nápadne pripomínal druh ktorý som doobeda požil. Rástol pri hrobe lekára…na náhrobku bol vytesaný symbol aesculapovej palice, had obmotávajúci priamku. Bol to pre mňa obrovský šok, dokonalá synchronicita, najprv vnútorná vízia a ihneď nato jej potvrdenie vo fyzickej realite. Nič takéto som nečakal, realita mi dala odpoveď.

sacred by air

Komentáře ke článku “Objavenie duchovného rozmeru”

Pokud chcete přidat komentář, musíte se přihlásit